Sliačanský Ararat

Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie

Ježiš povedal svojím učeníkom:

“Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli,  pili a ženili sa a vydávali do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lóta …. priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.”                                                         

Lk 17,26/30

V roku 1994 jednoduchá žienka pani Jacková darovala časť pozemku pod kostol vo Vyšnom Sliači, a donorstvom sa pridali aj ďalší obyvatelia. V tom istom roku padlo rozhodnutie o stavbe kostola. Základný kameň bol posvätený v roku 1995 Jánom Pavlom II. v Levoči. Verejné hovory s občanmi v osvetovej izbe vo Vyšnom Sliači prebehli s autormi projektu –  Ing. arch. Petrom C. Abonyim a Ing. arch. Jozefom  Hýravým, obidvaja žijú a tvoria v Ružomberku. Podľa námetu Noemovej archy – kostola symbolov vznikli diela, odvolávajúce sa na texty Starého a Nového zákona. Dar veriacich a umelcov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia sa stal základom mileniálnej stavby.

V obci sa vyzbieralo 11 miliónov slovenských korún od veriacich a 4 milióny  boli získané prostredníctvom nadácie Archa Locus. Samozrejme hodnota kostola vysoko prevyšuje sumu 15 miliónov a jej hodnota sa odhaduje na viac ako 50 miliónov slovenských korún. Stavbu realizovali veriaci Liptovských Sliačov svojpomocne. Väčšina umelcov robila svoje práce bez nároku na honorár. Počas výstavby sa na pozemku našli dve kamenné srdcia, a aj z tohto dôvodu vznikla myšlienka, komu zasvätiť tento chrám. V roku 1999 sa uskutočnilo medzinárodné sympózium, kde sa priamo na stavbe kostola zišli umelci zo Slovenska, ale aj zo zahraničia a spolu hľadali možnosti interiérového a exteriérového výtvarného dotvorenia. Počas výstavby bol farárom vdp. Rudolf Pitoňák a kaplanom Ladislav Čurilla. Kostol bol vysvätený 4. 11. 2000 pomocným biskupom Mons. Andrejom Imrichom. Stavby vedúci bol Ján Ondrejka, terajší starosta Liptovských Sliačov. Odborným umeleckým garantom umeleckého sympózia bola PhDr. Eva Luptáková, historička umenia, riaditeľka Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

Popis jednotlivých diel

 

Vstupná brána – výtvarný návrh a sochárska realizácia akad.soch. Ján Ťapák

Autor stvárnil do brány panorámu okolitých kopcov zrkadlovo, aby sa kopce symbolicky skláňali k ľuďom, vystupujúcim po chodníku ku kostolu.

 

Bok „Noemovho korábu“ s nástupným mostíkom sa klenie ponad spovednicu. Toto podobenstvo pripomína, že Noe staval archu celý život, vyše 100 rokov. Túto úlohu dostal od Božieho posla, pretože ľudstvo bolo mravne zvrhlé. Po potope sa Pán Boh zaprisahal, že už nikdy ľudstvo nevykynoží takýmto spôsobom, na znak toho vyšla dúha.

 

Vstup do kostola

tvoria dvere v podobe  postavy Ježiša Krista na kríži, ktorý každého prijíma do svojho srdca. Pri vstupe do chrámu sa ocitáme v podpalubí archy, kde sa na strope nachádza osem mušlí, ktoré pripomínajú osem zachránených na Noemovej arche ( Noe, jeho manželka a ich traja synovia s manželkami) od autora akad. soch. Rastislava Biarinca z Ružomberka. Ďalej je na strope znázornené nekonečno v podobe vesmíru a galaxia v tvare kruhu nekonečna.

V chráme sa nachádzajú dve osi: hebrejská, ktorá pretína spovednicu a svätyňu, ktorá pripomína putujúci boží ľud. Druhá, grécka os prechádza vstupom popod antický chrám a smeruje do svätyne. Osi  sa spájajú v mieste, kde kňaz slúži najsvätejšiu obetu.

 

Svätostánok

Autorom je Ing. arch. Róbert Wajdlich z Ružomberka, ktorý  ho stvárnil do tvaru vajca, ktoré symbolizuje nový život. Vychádzajú z neho dva lúče – biely a červený.

 

Svätyňa

Maďarskí majstri – remeselníci ju zhotovili na spôsob betlehemu a pokryli šachorinou.

 

Oltár

Vytvoril majster sklár Novotný zo Železného Brodu.

Praskliny v  objeme sklenej hmoty pripomínajú obetu odohrávajúcu sa na oltári, pri premenení, keď kňaz konsekruje (premieňa) sviatosť oltárnu.

 

Kríž

Autorský výtvarný návrh  a realizácia – akad. sochár Ján Hoffstädter.

Odtlačok na kríži pripomína, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, už nie je na kríži, je oslávený v nebi, kde čaká na každého z nás.

 

Apokalyptická stena

Jediná prorocká kniha Nového zákona „Zjavenie sv. Jána na ostrove Patmos“ hovorí o tom, že príde na ľudí Boží súd.

 

„A videl som vstupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru. Neškoďte zemi, ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha.“

(Zjv 7, 2-3)

 

Autormi fresiek sú Zolt Lencsés (Maďar žijúci vo Vatikáne), prof. Andrzej von Kreutz –  Majewsky (svetoznámy scénograf z Poľska), ktorý znázornil archanjela s 3 prstami, ukazujúceho na pätu kríža. Tri prsty znázorňujú posolstvá zvestované svetu vo Fatime. Apokalyptických jazdcov znázornil akademický maliar Ján Kudlička z Ružomberka a fresku „Život večný“ vytvoril multimediálny umelec Zděnek Hajný z Prahy. Symbolizuje odveké smerovanie človeka k svetlu, teda cestu nás ľudí k súzvuku s mravným poriadkom, so svetlom a Bohom.

Ambona – sklársky výtvarník Juraj Opršal z Bratislavy

Patrocínium Nepoškvrnenej Panny Márie, návrh sklársky výtvarník Ján Zoričák z Francúzska / pôvodom zo Ždiaru/, realizátor sklársky výtvarník Palo Macho z Bratislavy, Radovan Ondrejka a majstri z Liptovských Sliačov.

 

„Velebí moja duša Pána

A môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,

A sväté je jeho meno

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie

S tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena,

Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.“

(Lk 1, 46-51)

 

Koruna všetkých diel plášť zo skla „ Patrocínium“ so svetlami 12 apoštolov a v strede pulzujúce srdce Panny Márie (pripomína výjav z farského kostola freska Panny Márie pomocnice, spod plášťa ktorej vykukujú deti – na 1000 korunovej bankovke)

 

Chrám zdobí deväť okien okien , znázorňujúcich deväť anjelských cností.

 

Antický chrám zhotovil majsterVladimír Vician. Na priečelí chrámu je umiestnená drôtená plastika Ježiša Krista, ktorej autorom je Maďar Zoltán Csemniczky.

 

Krížovú cestu  výtvarne spracoval textilný výtvarník, akad.mal. Pavol Rusko z Ružomberka a na základe jeho návrhov ju zrealizovali ženy z Liptovských Sliačov.

 

Božie oko výtvarne spracoval a zrealizoval sklársky výtvarník Pavol Macho z Bratislavy.

Lavice a stolárske práce vyhotovil Ladislav Šimček

Elektrická inštalácia Albín Ondrejka

Zvony Albín Ivák

 

„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“

(Mt 7,3)

V roku 2003 sv. otec Ján Pavol II. vyhlásil rok sv. ruženca a sklársky výtvarník  Pavol Macho ho zrealizoval a nainštaloval medzi steny pri chóre.

 

Svietniky, srdcia, pokladničku vytvoril sklársky výtvarník Miloš Balgavý z Trnavy.

Ornáty pre kňazov utkala akad. mal. Marta Bošelová, textilná výtvatníčka z Ružomberka

 

Miestny rezbári vyrezali – Ľubomír Šida holubicu Ducha svätého, Marek ….(zať Slava) Kríž v sakristii, Pavol Sliacky ako aj Umučenie, Boží hrob a Zmŕtvychvstalý Kristus.

 

Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie slúži veriacim z Liptovských Sliačov a okolia počas celého roka.

V kostole už vystúpili vzácne hudobné aj spevácke telesá.

 

Vysvetlivky, podľa ktorých sme opravili niektoré názvy :

interiér chrámu

Interiér je i pre rímsky obrad pomerne presne typicky usporiadaný. Priestor sa člení na kostolnú hlavnú loď, chór, bočné lode, kaplnky, sakristiu a svätyňu (presbytérium). V svätyni sa nachádza sedadlo pre kňaza (sedes), miesto pre miništrantov, ambona (pult, od ktorého sa číta), obetný stôl (oltár), svätostánok (uschováva sa v ňom Eucharistia), pomocný stolík, prípadne krstiteľnica. V priestoroch lodí sa nachádza spovednica.