Zrod myšlienky výstavby kostola

V minulosti sa stavbou chrámu práve v Liptovskom Sliači – Vyšnom zaoberal pán profesor Kútnik, správca miestnej farnosti. Pravda, nepriazeň doby túto myšlienku nedovolila zrealizovať, ale ani ju neumŕtvila.  Obyvatelia  L. Sliačov sa k nej pravidelne vracali, ale nahlas ju vyslovil v roku 1994 obyvateľ  Vyšného Sliača Ján Ondrejka. Rozdiskutoval spolu s rodinou všetky možnosti, po dedine rozniesol anketové lístky s otázkou, či kostol obyvatelia chcú a či sa budú na stavbe podieľať.  Anketa vyznela v prospech rozhodnutia stavby kostola a vtedy J. Ondrejka oslovil architektov z Ružomberka Petra Abonyiho, Jozefa Hyravého a statika Ing.  Vladimíra Konfála, aby navrhli projekt novostavby kostola. Úprimnosť rozhodnutia v plnej miere podporil aj vtedajší miestny pán farár Rudolf Pitoňák, ktorý je veľkou mierou nápomocný nielen staviteľom kostola, ale aj výtvarným tvorcom, pre ktorých je zdrojom cenných informácií v liturgických zákonitostiach.

Architektonický návrh

Primárna myšlienka postaviť kostol ako „ARCHU“ vzišla zo spoločných rozhovorov architektov, ktoré neraz viedli v krajine, v ktorej sú obaja citovo hlboko zakorenení. Alebo to bolo tak, že našli ľudia v poli bok lode a k nemu dostavali chrám ? jednoducho prišiel čas, že sa Sliačania rozhodli postaviť Bohu dom, v ktorom dokážu spolu hovoriť, odpúšťať si, kde nájdu cestu sami k sebe a všetko čo urobia pre seba, pre dedinu, pre kostol – to urobia s láskou, ktorú je okolo nich cítiť.

Sila tohto predsavzatia je nesmierna, ale aj náročná na prácu človeka, ale predovšetkým na finančné zdroje. Je takmer neuveriteľné, že od roku 1995, kedy im v Levoči pápež Ján Pavol II. vysvetil základný kameň, vyzbierali takmer 6 miliónov milodarov, na ktoré prispeli prevažne obyvatelia Sliačov, ale pomohla aj Spišská diecéza. Sami vlastnými rukami postavili hrubú stavbu kostola, v ktorom už dnes cítite, že má svojho ducha, tak ako aj miesto v poli, ktoré uprostred neprerušeného venca hôr darovali kostolu obyvatelia Sliačov. A že to bol úprimný dar, to potvrdzujú aj dve kamenné srdcia, ktoré sa na pozemku našli.

Dar Miléniu, Rok kresťanskej kultúry na Slovensku

Podobných stavieb, akou je sliačanská ARCHA, na Slovensku nie je veľa, ak vôbec sú. Už dávno nie je regionálnou záležitosťou. Organizátori a projektanti stavby založili kvôli výtvarnému dotvoreniu interiéru a exteriéru kostola Občianske združenie ARCHA LOCUS, ktoré malo pomôcť finančne a odbornou garanciou zrealizovať náročné výtvarné diela od výtvarníkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska a Francúzska. Do prípravného procesu vstúpilo celé ružomberské výtvarné združenie ROZETA a maďarské výtvarné združenie ARTÉKA.

Občianske združenie pripravilo  dve medzinárodné sympóziá priamo na stavbe kostola, aby obec vstúpila do nového tisícročia s darom nie každodenným a v rámci komunikácie ľudstva, ktorej absenciu pociťujeme na každom kroku aj v súzvuku s príslušníkmi iných štátov. Medzinárodný výtvarný dialóg viedli umelci zvučných mien, akými sú profesor A. von Kreutz-Majewski, scénograf z Varšavy, J. Zorinčák z Francúzska, Zs. Lenczés, L. Csemnicky, P.Raab Parkányi z Maďarska, Z. Hajný z Prahy, M. Balgavý, R. Biarinec, M. Bošelová, J. Hoffstädter, K. Jančurová, J. Kudlička, J. Opršal, P. Rusko, J. Ťapák, K. Weisslechner zo Slovenska a autori projektu P. Abonyi a J. Hyravý.

Archa Locvs